Dňa 2. novembra 1938 ministri zahraničných vecí Nemecka a Talianska podpísali v zámku Belvedér vo Viedni rozhodnutie, ktoré vstúpilo do dejín pod názvom Viedenská arbitráž.
Rozhodnutím vtedajších veľmocí muselo Slovensko v prospech Maďarska odstúpiť 10 390 km2 územia s 854 217 obyvateľmi, z ktorých bolo 270-tisíc Slovákov, mestá Komárno, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Rožňavu a Košice s ich okolím. Menšie hraničné korekcie v oblasti Tatier a severných Kysúc si presadilo Poľsko a na svoje si prišla aj rozpínavá Nemecká ríša, ktorá si prisvojila Petržalku a Devín.
Slováci na odtrhnutých územiach, ktoré sa stali súčasťou Maďarska, na čele s ríšskym správcom admirálom Miklóšom Horthym, zažívali prenasledovanie, útlak a boli vystavení diskriminácii.
—————————
Prečítajte si tiež: Vianoce 1938: Maďarskí okupační žandári strieľali do Slovákov v Šuranoch
—————————
Uverejňujeme aj spomienky Konštantína Čulena, tak ako sú publikované v knihe Po Svätoplukovi druhá naša hlava:
Boli to strašné chvíle pre národ. Pamätám sa ako dnes, večer 2. novembra, na ten najstrašnejší deň Dušičiek. Neskoro večer, už bola tma, priamo z Viedne prišiel Tiso rovno do budovy rozhlasu. (Jozef Tiso bol v tom čase predsedom slovenskej vlády). Odprevadil som ho do prednáškovej miestnosti, sadol si a pripravoval a korigoval si ešte vari jednu z najťažších svojich rečí. Triasol sa mu hlas pohnutím a smútkom, keď začal hovoriť.
Bolo vidno, že sa strašne premáha. Ale každým slovom mu tvrdla reč: „Osudy slovenského národa, dostali sa do slovenských rúk vo chvíli, keď 20-ročná politika priniesla štát k úplnému rozkladu tak na poli vnútornom, ako aj, a to predovšetkým, na poli medzinárodnom. Slovenská vláda mala možnosť zachrániť len to, čo sa ešte pre slovenský národ zachrániť dalo. Na poli medzinárodnom museli sme napäť všetky sily, aby sme pre slovenský národ zachránili takú územnú základnicu, na ktorej sa môžeme v každom ohľade vyvíjať. Právom sme dúfali, že sa nám podarí dosiahnuť z etnického hľadiska spravodlivé riešenie a že hranica slovensko-maďarská určená bude v duchu Mníchovskej dohody. Zodpovednosť za to padá predovšetkým na tých politikov, ktorí za posledných 20 rokov rozhodovali bez našej účasti a vôle o našom osude. Tak sme sa stali obeťou nespravodlivosti. Preto náš národ, i keď nie vinou vlastnou, sa stal objektom, predmetom, dostal sa do položenia, v ktorom sa rozhodovalo o ňom ako o porazenom nepriateľovi bez neho, a teda proti nemu, často i v rozpore s etnickým princípom. Veľmoci rozhodli, nič sa nedá robiť, iba skloniť hlavu a pracovať. Ale nikto nám nemôže zabrániť, aby sme svetu oznámili, že na slovenskom národe bola spáchaná veľká krivda. Veď kým podľa Trianonskej zmluvy sotva 6 percent maďarského národa muselo žiť na Slovensku, zatiaľ podľa novej úpravy hraníc, takmer 20 percent slovenského národa bude musieť žiť v Maďarsku.“
————————-
Prečítajte si tiež: Sándor Márai. Šovinista, ktorý velebil maďarskú okupáciu Košíc
————————-
Následne Tiso uistil, že podľa informácií odborníkov, aj zmenšené Slovensko dá dosť chleba slovenským deťom, aby sa preto nebáli, aby si každý na svojom mieste vyhrnul rukávy a pracoval, a najmä vyzval slovenskú inteligenciu v odtrhnutých krajoch, aby neopúšťala národ, aby vytrvala na svojom mieste. Lebo nás môžu rozdeľovať hranice, ale duch náš bude vždy spoločný a tento duch nám bude zárukou, že slovenský národ nezahynie.
Takto bránil Jozef Tiso slovenskú zem vtedy, keď tí, ktorí ho neskôr súdili a popravili, mlčali, keď sa utiahli, keď krížom slamky nepreložili v záujme lepšieho a krajšieho slovenského života.
——————
Zdroj textu:
Slovenské dejiny pre každého, autor: Ivan Mrva
Dejiny Slovenska a Slovákov, autor: Milan S. Ďurica
Ilustrované dejiny Slovenska, autor: Anton Špiesz
——————
———————–——
Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa
Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.
————————–—