Alexander Dubček. Slaboch alebo hrdina?

Ľudovít Števko
13.09.2018 2 706 achív

Spor o prvého muža Pražskej jari Alexandra Dubčeka trvá dodnes. Nie je zvláštne, skôr príznačné, že jeho meno sa pri päťdesiatom výročí vpádu armád Varšavskej zmluvy do Československa spomínalo v Českej republike iba okrajovo. Český historik a politológ Jiří Suk vyjadril postoj k Dubčekovi otvorene už dávnejšie: „Po novembri 1989 u nás existovala tendencia Dubčeka vymazať, alebo dokonca dehonestovať.“

Mnohí fundamentálni komunisti Dubčekovi zazlievali jeho „mäkký socializmus s ľudskou tvárou“ a nekomunistickí hrdinovia novej doby ho z princípu neznášali práve pre jeho komunistickú minulosť a víziu demokratického socializmu.

V Českej televízii sa na tému dubčekovskej éry v pamätný deň 21. augusta 2018 pohovorilo kadečo. Luboš Dobrovský, ponovembrový minister obrany ČSFR a neskôr kancelár Václava Havla, nazval pôsobenie mužov Pražskej jari zradou a nepriamo zradcom aj Alexandra Dubčeka. Najľudskejší politik a fenomén moderných slovenských dejín bol obvinený aj na Slovensku. V Denníku N vyšiel článok s jednoznačným názvom: „Dubček nebol demokrat.“ Hoci nie je dôležité, čo dnes hovoria nekritickí vyznávači Havla v Čechách a čo sa píše v slovenských liberálnych novinách, predsa len stojí za to, pristaviť sa pri očierňovaniach veľkých mužov národa, ktoré vypúšťajú na papier, na sociálne siete a do éteru ako trus novodobí falzifikátori dejín.

 

Dubček na hrad

Všetkým nactiutŕhačom treba povedať bez prikrášľovania, že Dubček bol výnimočný charakter a demokrat vtedy a keby žil, bol by demokratom aj dnes. Líšil sa od vtedajších politických tvárí a líšil by sa aj od tých terajších. Čo si myslel to hovoril a podľa toho čo hovoril aj konal.

Protagonista Pražskej jari nevyhovoval niektorým mocenským silám pred ani po Nežnej revolúcii. Volanie Slovákov aj Čechov „Dubček na Hrad!" nebolo príjemné práve vyliahnutým politikom z Občianskeho fóra, Verejnosti proti násiliu ani samotnému Václavovi Havlovi, za ktorým podľa niektorých prameňov stálo KGB, aj väčšinové federálne komunistické krídlo vedené Mariánom Čalfom.

Mnohí fundamentálni komunisti Dubčekovi zazlievali jeho „mäkký socializmus s ľudskou tvárou“ a nekomunistickí hrdinovia novej doby ho z princípu neznášali práve pre jeho komunistickú minulosť a víziu demokratického socializmu.

Pavol Dubček si spomína, ako otcovi veľmi prekážalo porevolučné rozkrádanie štátneho majetku: „On by nedopustil takéto tunelovanie zdrojov v Česku a na Slovensku, ku ktorému prišlo. Práve preto naňho ako na komunistu útočili, a skutoční boľševici Adamec a Čalfa získali rozhodujúce štátne funkcie.“

Dvadsať rokov Dubčekovho domáceho vyhnanstva a nepretržitého sledovania agentmi ŠtB neznamenalo pre novú mocen­skú elitu nič - vyhadzovali mu na oči podpis pod normalizačné podmienky, ktoré nadiktoval československému straníckemu vedeniu šéf Kremľa Brežnev po okupácii republiky armádami Varšavskej zmluvy a internácii vedenia ÚV KSČ v Moskve. Pravdou, na ktorú sa zabúda, je, že protokol podpísali pod nátlakom všetci vtedajší lídri Pražskej jari okrem Kriegla a pravdou je aj to, že Dubček to ťažko niesol a dlho sa nevedel vyrovnať s touto ponižujúcou udalosťou.

 

Generáli bez zodpovednosti

Aký bol vlastne Dubček politik? Málo razantný vizionár, ktorý sa vedel ostro postaviť proti Novotnému, ale nevedel sa postaviť proti Brežnevovi? Mal riskovať vyčíňanie revolučných tribunálov v okupovanom Československu, mal sa obetovať a napríklad prežiť zvyšok života v sibírskom gulagu? Rozlúštenie tejto dilemy nájdeme v jednoduchej odpovedi, či by tým pomohol svojej krajine. Dubček a jeho ľudia zostali osamotení - verbálne odsúdenie vpádu do Československa zo strany Západu bolo iba šepotom do tmy. Prezident USA sa demonštratívne odobral dovolenkovať na svoj ranč, čo bolo pre sovietske vedenie signálom, že sa Amerika nehodlá miešať do vnútorných záležitostí socialistického bloku, keď má sama problém s krachujúcim vojnovým ťažením vo Vietname.

Alexandra Dubčeka vnímalo a doteraz vníma zahraničie len pozitívne. Podľa nemeckej historičky Susanne Schattenbergovej, rozhodnutie prvého tajomníka ÚV KSČ podpísať v auguste 1968 normalizačný moskovský protokol bolo zodpovedné, lebo v opačnom prípade by stratil možnosť zabrániť rozsiahlemu krviprelievaniu. Päťdesiat rokov po boji je odrazu priveľa generálov, ktorí by situáciu zvládli inakšie ako „insitný politik Dubček.“ Muža, ktorého právom radíme k veľkým postavám národa popri Štúrovi a Štefánikovi, môžu rôzni národní bezdomovci nazývať komunistickým reformátorom, idealistom či vizionárom, z jeho ľudskej tváre to neuberie. Naopak, zvýrazní jej dôležitosť, lebo vízie a ideály sa potrebné aj v čase neľudského pragmatizmu, ako dúšok vody na púšti, bez ktorej sa nezaobíde duša národa.

-------------------------------------------------------------------------

Róbert Švec: „Jozef Tiso a Alexander Dubček. Dve významné osobnosti slovenských dejín. Hrdinovia alebo kolaboranti? Jozef Tiso čelil v marci 1939 nátlaku Hitlera, aby Slováci vyhlásili Slovenský štát, inak nechá Slovensko napospas osudu, t.j. rozdelili by si nás Poliaci, Maďari a Nemci. Alexander Dubček čelil v auguste 1968 nátlaku Brežneva, aby dodatočne, okrem iného, svojím podpisom schválil okupáciu Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Brežnev nezabudol prízvukovať, že výsledky druhej svetovej vojny sú pre Sovietov nemenné, Československo patrí do ich sféry vplyvu a ak to bude nevyhnutné, Sovietsky zväz pôjde kvôli tomu aj do ďalšej vojny. V marci 1939 Slovenský snem vyhlásil Slovenský štát a v auguste 1968 Dubček podpísal Moskovské protokoly. Tiso a Dubček. Hrdinovia alebo kolaboranti? Politici - štátnici, ktorí v danej chvíli, pod obrovským tlakom predstaviteľov vtedajších veľmocí mali na zreteli najmä: aby prežil slovenský národ a aby Pražská jar nebola utopená v krvi. A aj preto sa domnievam, že skôr ako začneme kritizovať druhých, nech si každý z nás odpovie na otázku, ako by sa na mieste Tisa alebo Dubčeka zachoval, či by bol schopný odolať tlaku Hitlera alebo Brežneva, a až potom kritizujme tých, ktorí sa rozhodli, lebo sa rozhodnúť museli. Nie kvôli sebe, ale kvôli budúcnosti národa a štátu.“

-------------------------------------------------------------------------

TRIČKO SLOVENSKÉHO HNUTIA OBRODY

Prichystali sme pre vás nové tričká Slovenského Hnutia Obrody. Tričko SHO je k dispozícii v našom internetovom obchode www.vlastenec.sk alebo zavolajte na tel. číslo 0908 800 782. Odkaz na tričko: TU

--------------------------------------------------------------------------

TIP: Jedna z najkrajších šiltoviek so štátnym znakom Slovenskej republiky. Šiltovku si môžete objednať na stránke www.vlastenec.sk alebo na čísle 0908 800 782.

Pridaj komentár