Včera som sa spolu s kolegami z nášho hnutia zúčastnil v Bratislave pochodu Hrdí na rodinu. Vysoko si vážim inštitút manželstva a tradičnú rodinu a preto vždy podporím každé takéto podujatie. Hneď po príchode ma prekvapil výber miesta, kde sa účastníci tohto pochodu schádzali. Malé námestie pri Dóme sv. Martina, malo pre organizátorov zrejme symbolický význam, no priestorovo to bolo nedomyslené.
Po pár prejavoch a náboženských piesňach sa ostrým slnkom osmahnutý dav pohol. Bez akýchkoľvek organizačných pokynov som sa pripojil s kolegami do pochodu, netušiac kam ideme. Po asi 20 minútach pochodu kľukatými uličkami Starého mesta, sme sa opäť ocitli na rozpálenom Rudnayovom námestí, odkiaľ pochod začal. Keď som konečne našiel jedného z usporiadateľov, nevedel mi odpovedať ani na jednu otázku ohľadom programu. Na námestí odznelo opäť niekoľko náboženských piesní a bolo po paráde. Oproti minulým ročníkom, pre mňa veľké sklamanie. Nechcem ale nijako dehonestovať túto akciu, len si myslím, že sa to dá urobiť lepšie.
Súčasne s pochodom Hrdí na rodinu, kde bolo minimum príslušníkov polície (asi predpokladali že tam budú prevažne normálni ľudia), sa len o pár sto metrov konal Dúhový pochod, ktorý strážili stovky policajtov, ako národný poklad. Miesto konania vybrali organizátori tohto pochodu neprirodzenosti oveľa lepšie, už len pre prirodzený tieň, ktorý poskytovali stromy. Na dúhovom pochode účastníci vraj bojovali za rovnaké práva a za uznanie ich sexuálnej orientácie ako niečoho normálneho. No ich oblečenie a prejavy dosiahli u každého nezaujatého pozorovateľa skôr opačný efekt. Niečo hrozné, čím nechutnejší chlap s obojkom, oblečený v ženských šatách, tým väčší úspech zožal v tejto komunite. S hrôzou som sledoval asi 13-ročné dievčatá, oblečené ako prostitútky s dúhovými vlajočkami v rukách. Hneď mi napadlo: Kde majú rodičov?
Cez všetky tieto pre mňa hrozné prejavy, pochod ľudí s inou orientáciou, vyvolal v Bratislave väčší rozruch, ako pochod za normálnosť. A to bolo pre mňa smutné. Možno bola menšia účasť na pochode Hrdí na rodinu spôsobená nastavením spoločnosti, ktorá sa necíti natoľko ohrozená, aby v sobotu za pekného počasia, prišla podporiť niečo tak prirodzené, ako je tradičná rodina. Možno to bolo spôsobené aj zlou organizáciou.
Na druhej strane, bolo vidieť že na dúhovom pochode, ktorý bol počtom ľudí väčší, boli väčšinou heterosexuáli, ktorí chcú svojou účasťou ukázať iba akýsi protest proti spoločnosti, protest proti systému.
Tak či onak, ak chceme zachovať súčasný normálny stav základnej bunky spoločnosti, musíme sa zobudiť, združiť sa a spoločne ukázať svetu, že Slovensko ostane navždy verné tradičnej rodine a svojej histórii.
My v Slovenskom Hnutí Obrody sa za to vždy postavíme.
Autor: Štefan Polačik
Naším cieľom je zdravá a životaschopná spoločnosť, ktorej súčasti, predovšetkým tradičná rodina, rodina ako spoločenstvo muža a ženy s deťmi, si plnia svoju funkciu. Iba takáto spoločnosť je schopná nášmu národnému spoločenstvu zabezpečiť dôstojné miesto v súčasnom svete.
