Pavol Poprocký: Nemáme sa za čo hanbiť! Hrdo sa hlásme k našej slovenčine a tvorbe v nej!

Dámy a páni! Televíziu si zapnem veľmi zriedka, a ak vôbec, tak len kvôli tomu, aby som sa pozrel na to, ako média ovplyvňujú verejnú mienku a zväčša podprahovo manipulujú divákov.

Hlavne v spravodajských reláciách, ale propaganda a rôzne ideológie sa za posledné roky presunuli aj do relácií o varení a možno o pár rokov sa v počasí dozvieme, že Putin môže za prudké ochladenie, ktoré si vyžiadalo životy niekoľkých bezdomovcov…

… ale späť do súčasnosti. Stále platí, že telku mám zväčša vypnutú a programová štruktúra ma nijako neláka. No, poslednú nedeľu som neodolal a prisadol som si ku starkej a otcovi v obývačke a na jednej komerčnej televízii som si pozrel jednu nemenovanú spevácku súťaž, ktorú som v minulosti intenzívne sledoval.

Som človek, v ktorého zozname obľúbených piesní („playliste“) sa objavujú rôzne hudobné žánre a rôzni interpreti. Jednoducho, ak sa mi niečo páči, tak to počúvam. Bez ohľadu na to, kto a v akom jazyku to spieva a kto si čo o mojom vkuse myslí. Nepríjemne ma však prekvapilo, že súťaž, v ktorej spievalo 10 súťažiacich, a ktorú sleduje niekoľko stotisíc divákov, sa nenašiel ani len jeden, resp. dvaja, ktorí by zaspievali niečo domáce – teda slovenské a české. Zopár slovenských, resp. českých piesní bolo v minulosti samozrejmosťou, dokonca boli aj kolá venované slovensko-českým hitom…

Áno, určite, uvedomujem si, že súkromné televízie sa nebudú pýtať, ako majú vyskladať svoju programovú štruktúru alebo samotný program. Kto chce, ten pozerá, komu sa nepáči, nech nepozerá… Len mi vystávajú rečnícke otázky, pre koho a s akým zámerom tvoria napríklad aj zoznam spievaných anglofónnych piesní, keď na Slovensku a v Česku je stále veľký, a podľa môjho názoru, až rastúci záujem a dopyt aj o našu hudbu spievanú v našich jazykoch?

Pre koho spievajú a komu budú účinkujúci v tejto a jej podobných súťažiach / programoch v budúcnosti spievať? Prečo niekomu záleží na tom, aby to slovenské (v našom prípade) bolo pred verejnosťou skrývané, prípadne odsúvané na vedľajšiu koľaj, ako niečo menej kvalitné alebo zastaralé?

Prečo ten pocit menejcennosti a vyzdvihovanie cudzej tvorby na úkor tej našej? Aby sme postupne zabúdali na krásu našej ľubozvučnej slovenčiny?

Je to na zamyslenie. Takýto prístup ku slovenským piesňam razia aj mnohé rádiá – všade samá angličtina… Ale my sa naozaj nemáme za čo hanbiť, ale práve naopak, hrdo sa hlásme k našej slovenčine a tvorbe v nej. Nielen keď nás opustí niektorý z jej tvorcov, ako naposledy Miroslav Žbirka. Mnohí totiž precitli až po jeho smrti…

Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva Slovenského Hnutia Obrody.

—————————

Prečítajte si tiež: SHO: Róbert Švec reaguje na abnormálne tupé návrhy Kolíkovej, ako trestať ľudí za názor

—————————

Zdroj obrázku: SHO.sk

————————–——

Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————–—–