Pavol Poprocký k snahám pomaďarčiť nemocnicu v Leviciach: Zdravotníctvo peniaze má! Ale na zbytočnosti

Plesnivé a popraskané steny. Opotrebované zariadenie ešte z čias socializmu. Chýbajúce a zastarané prístroje. Niekoľkomesačné, až ročné čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie. Dokonca aj blížiaca sa energetická kríza (počas ktorej sa bude šetriť na komforte pacienta) je minulosťou! Všetko je tip-top v tom našom zdravotníctve slovenskom.

Preto sa súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v (slovenských!) Leviciach rozhodol, že (aj keď vôbec nemusí a situácia si to nevyžaduje, pretože každý občan Slovenskej republiky by mal slovenčinu ovládať slovom, aj písmom) zavedie vo svojej nemocnici dvojjazyčné, slovensko-maďarské, nápisy. Tento iracionálny, nepotrebný a kontraproduktívny nadštandard zavádzajú vraj preto, lebo niekoľko starších návštevníkov (občanov Slovenskej republiky!) nevie po slovensky! Aby nebolo málo, vedenie tohto zariadenia svoj zhruba 20-tisícový eurokrok vysvetľuje možnou spoluprácou s ostrihomskou nemocnicou. 

Priatelia, aj na takéto ligotavé zbytočnosti sa míňajú vaše-naše peniaze, ktoré dávame nielen do rúk súkromných nemocníc. Určite by sa našiel vhodnejší spôsob, kde tieto „drobné“ minúť. To je ten ekonomický aspekt problému. A čo ten spoločenský?

Ten spočíva v tom, že takéto akty pomaďarčovania slovenského územia majú za následok nielen ďalšiu neadekvátnu vizuálnu prítomnosť cudzieho komunikátu – maďarčiny (spolu s angličtinou), ale tiež priamo vplýva na oslabovanie postavenia slovenského jazyka, ako dorozumievacieho jazyka.

Ďalší sociálny jav, ktorý badať na slovenskom juhu (v dôsledku zavádzania „dvojjazyčnosti“) spočíva v tom, že Slováci neslovenskej národnosti nie sú vedení k osvojeniu si slovenského jazyka. A kde nie je vyžadovaná slovenčina (lebo všetko je v menšinovom materinskom jazyku), tam vzniká priestor pre väčšiu izolovanosť jednotlivca voči slovenskému jazyku.

Časom sa tak čoraz častejšie stáva, že mnohí mladí príslušníci tej či onej národnostnej menšiny sa kvôli tomu, že nevedia, alebo skôr už ani nechcú vedieť komunikovať po slovensky (lebo boli k tomu vedení), odchádzajú žiť a pracovať do Maďarska, či iných štátov. A tak sa nám vznikajú hladové doliny, prehlbujú sa regionálne rozdiely a hlavne slovenský juh upadá.

Takže, aký liek v Slovenskom Hnutí Obrody odporúčame na vyriešenie tohto nešváru? V prvom rade je to VIAC SLOVENČINY na celom Slovensku! To je základ. A v tom druhom, VIAC OSVETY o jej dôležitosti a nevyhnutnosti jej ovládania. A potom si už len ekonomický samovrah dovolí takto rozhadzovať peniaze svojich pacientov, zákazníkov, klientov… 

Mimochodom, som náramne zvedavý, či v prípade (stále iba PLÁNOVANEJ) spolupráce levickej a ostrihomskej nemocnice, bude dvojjazyčná (maďarsko-slovenská) aj tá ostrihomská, a vráti sa tak do tohto mesta slovenský jazyk.

Autor článku Pavol Poprocký je člen predsedníctva SHO a náš človek na otázky národnostné a etnické, s dôrazom na slovenský juh.

—————————

Prečítajte si tiež: Migračná vlna 2022. Róbert Švec: Zločinec Heger opäť táral a opäť je z toho kopec hanby!

—————————

Zdroj obrázku: SHO.sk

———————–——

Staňte sa aj vy čitateľom novín Právo Národa

Právo Národa sú noviny, ktoré vydáva občianske združenie Slovenské Hnutie Obrody, cieľom ktorých je formou písaného slova upevňovať vlastenectvo, zdravé hodnoty a ochraňovať slovenskú štátnosť. Prvé číslo našich novín vyšlo 18. apríla 2001. Ak máte záujem stať sa čitateľom nášho dvojmesačníka, kontaktujte nás na pn@sho.sk alebo vyplňte formulár a naše noviny budete dostávať pravidelne prostredníctvom Slovenskej pošty.

————————–—

Podporte nás

Dámy a páni! Slovenské Hnutie Obrody od začiatku svojej činnosti stojí pevne na pozíciách slovenskej štátnosti a objektívnej pravdy. A tak tomu bude aj naďalej. ALE... Aby sme mohli rozšíriť komunitu uvedomelých ľudí slovenských, tak na to potrebujeme aj vašu pomoc.


This will close in 0 seconds